Vzhľadom na neustále rastúce ceny energií rieši čoraz viac ľudí otázku, ako znížiť spotrebu energie. A pretože spotreba energie na vykurovanie tvorí asi 60% z celkovej spotreby energie, treba hľadať riešenie práve v tejto oblasti. Jedným z ekonomicky a zároveň ekologicky najlepších riešení je zatepľovací systém, ktorého dôsledky pocítime okamžite.






Prínosy zateplenia:

Podľa druhu použitých zatepľovacích materiálov môžeme rozdeliť zatepľovacie systémy na kontaktné a odvetrávané, pričom rozdiel spočíva v realizácii kotviacej a nosnej konštrukcie.
Pri kontaktných zatepľovacích systémoch sa zatepľovací systém lepí priamo na zatepľovaný povrch, pričom zatepľovací materiál môže byť dodatočne kotvený pomocou kotviacich hmoždiniek. Veľkou výhodou tohto systému je celistvé zateplenie obvodového plášťa, čím dochádza k eliminácii tepelných mostov.
 Pri odvetrávaných zatepľovacích systémoch je využívaný drevený, alebo kovový rošt, ktorý je ukotvený na fasádu. Do roštu je následne vkladaná tepelná izolácia. Následne môže byť z vonkajšej strany na tepelnú izoláciu aplikovaný ďalší obklad (sklo, drevo, kameň,...). Medzi tepelnou izoláciou a obkladom tak vznikne odvetraná vzduchová medzera. Medzi výhody tohto systému patrí hlavne životnosť obkladu, jeho demontáž a následná opraviteľnosť, ale tiež odvetranie, ktorým je odvedená vlhkosť prechádzajúca tepelnou izoláciou z objektu. Nevýhodou tohto systému je hlavne jeho cena.
Obvodové steny je možné zatepľovať z vonkajšej, ale aj vnútornej strany.

Pri zatepľovaní z vonkajšej strany dochádza k zlepšeniu akumulačných schopností muriva, pričom je súčasne murivo chránené pred premŕzaním. Pri zateplení muriva z vonkajšej strany je rosný bod posunutý do oblasti tepelnej izolácie, nedochádza preto k vzniku plesní. Nevýhodou tohto systému je, že ho nie je možné aplikovať pri historických budovách.








Zatepľovanie obvodových stien z vnútornej strany je často využívané práve pri zatepľovaní historických budov. Tento spôsob zateplenia je síce finančne výhodnejší, nesmieme však zabúdať aj na nevýhody, ku ktorým patrí hlavne zmenšenie vnútorných rozmerov zatepľovaných miestností, obvodové murivo zostáva naďalej vystavené poveternostným vplyvnom, pričom nie sú využité ani jeho akumulačné schopnosti. Taktiež môže dochádzať ku kondenzácii vodných pár v obvodovom murive, čo má za následok vznik plesní.

Druhy tepelných izolácií

Expandovaný polystyrén (EPS)– je jedným z najpoužívanejších tepelnoizolačných materiálov v stavebníctve. Jeho výhodou je nízka hmotnosť, minimálna nasiakavosť a nízka cena. Neupravený EPS má vysokú horľavosť. Dosky z penového polystyrénu sa vyrábajú s prídavkom retardéru horenia (samozhášavé). Používa sa pri zateplení podláh, stien, stropov, striech. Súčiniteľ tepelnej vodivosti je medzi 0,035 až 0,04 W/m.K.

Extrudovaný polystyrén (XPS)– výroba tohto materiálu je pomerne zložitá, preto je výrazne drahší, ako EPS. Tento materiál však oproti EPS dosahuje vyššie pevnostné charakteristiky. S vyššou objemovou hmotnosťou sa zvyšuje aj pevnosť v tlaku. Vyznačuje sa taktiež nízkou nasiakavosťou a výbornými tepelnoizolačnými vlastnosťami. Používa sa pri zateplení podláh, stien, stropov, striech, ako izolácia tepelných mostov, pre nosné konštrukcie montovaných stavebných dielov. Súčiniteľ tepelnej vodivosti je 0,034 W/m.K.

Minerálna vlna– vyrába sa tavením troskočadičovej zmesi pri teplote 1350 až 1400 °C. Patrí medzi najrozšírenejšie tepelnoizolačné materiály so širokou škálou použitia. Používa sa na zateplenie podláh, stien, striech. Minerálne vlna je nehorľavá, preto sa používa okrem tepelnej izolácie budov aj ako požiarna izolácia technologických zariadení. Súčiniteľ tepelnej vodivosti minerálnej vlny je medzi 0,035 až 0,045 W/m.K.

Drevovláknité dosky– sú vyrobené zo štiepky mäkkého dreva a sú plne recyklovateľné. Môžeme ich rozdeliť na mäkké (bez lisovania) a polotvrdé, alebo tvrdé (lisované)  Sú vhodné pre konštrukciu zateplenia obvodových plášťov a podkroví, resp. použitie v podlahách (vyrovnávacia, nosná i pružná vrstva). Vyznačujú sa výbornými zvukovo-izolačnými vlastnosťami. Súčiniteľ tepelnej vodivosti je 0,040 až 0,050 W/m.K.

Polyuretán– patrí k najnovším izolačným materiálom. Tvorí ho uzatvorená mikroskopická bunečná štruktúra, vďaka ktorej má výsledná pur pena výborné tepelnoizolačné a hydroizolačné vlastnosti. Je veľmi vhodný pre izoláciu striech, použiva sa aj pri vypeňovaní otvorových konštrukcií. Penový polyuretán je náchylný na zvýšenú vlhkosť, v tvrdom stave je však nenasiakavý. Súčiniteľ tepelnej vodivosti je 0,024 až 0,028 W/m.K.

Penový polyetylén– materiál sa vyznačuje nízkou tepelnou vodivosťou, ohybnosťou, nenasiakavosťou, chemickou odolnosťou, mechanickou odolnosťou voči otrasom. Je ľahko spracovateľný, recyklovateľný a dosahuje dlhú životnosť. Používa sa ako podklad pre podlahové krytiny, tepelná a zvuková izolácia striech a stien objektov, tepelná izolácia potrubných rozvodov. Súčiniteľ tepelnej vodivosti je 0,04 W/m.K.

Celulózová izolácia-  základ tvorí celulózové vlákno. Izolácia sa aplikuje fúkaním na zatepľovaný povrch, čím umožňuje kopírovať nerovnosti izolovaného objektu. Výhodami systému sú jednoduchá manipulácia, rýchla aplikácia, mechanická pevnosť a stálosť, vysoká tepelnoakumulačná schopnosť, spracovanie materiálu takmer bez odpadu. Využíva sa na izoláciu podkroví, obvodových stien a priečok. Súčiniteľ tepelnej vodivosti je 0,039 až 0,043 W/m.K.

Expandovaný perlit– ľahký prírodný materiál s výbornými tepelnoizolačnými a zvukovo-izolačnými vlastnosťami. Expandovaný perlit sa používa na výrobu tepelnoizolačných dosák, tvaroviek, ľahčených stavebných materiálov, pri príprave tepelnoizolačných mált, omietok, betónov a tiež ako sypaná izolácia v podlahových konštrukciách. Súčiniteľ tepelnej vodivosti expandovaného perlitu je 0,048 W/m.K.

Penové sklo– sklenený odpad rozomletý na jemný prach zmiešaný s nadúvadlom. Výsledkom je ľahký pórovitý materiál, ktorý sa podobá na lámaný kameň. Vďaka svojej vnútornej štruktúre je penové sklo pri svojej nízkej hmotnosti vysoko únosné, nenasiakavé, nenamŕzavé, nehorľavé, odolné voči vonkajším materiálom. Vhodné je na izoláciu základových platní, pričom nie je potrebné dodatočné zaizolovanie budovy od základov. Materiál je ekologický a znovu recyklovateľný. Súčiniteľ tepelnej vodivosti penového skla je medzi 0,075 a 0,095 W/m.K.

Konopná flexibilná izolácia-  patrí medzi prírodné materiály. Konopné vlákno má jedinečnú schopnosť absorbovať vlhkosť a opätovne ju uvoľňovať do interiéru. Táto izolácia sa tiež vyznačuje dobrými tepelnoizolačnými a zvukovo-izolačnými vlastnosťami. Môže byť použitá pri zateplení podláh, obvodových stien, striech. Súčiniteľ tepelnej vodivosti je 0,040 W/m.K.


V súčasnosti patria medzi dva najpoužívanejšie zatepľovacie materiály minerálna vlna a expandovaný polystyrén (EPS). Každý z týchto dvoch materiálov má svoje výhody, ale aj nevýhody.
V prospech polystyrénu hovorí hlavne jeho nízka cena. Medzi ďalšie výhody polystyrénu  v porovnaní s minerálnou vlnou patrí tiež jeho výborná spracovateľnosť a nízka objemová hmotnosť. Polystyrén sa vyznačuje vysokým difúznym odporom, čo môže mať pri nesprávnom vetraní vplyv na vznik plesní. Z bezpečnostného a požiarneho hľadiska však môže byť polystyrén použitý iba do výšky 22,5 m. Od tejto výšky sa nahrádza minerálnou vlnou, ktorá je nehorľavá. Polystyrén nie je tiež vhodné použiť na miesta, ktorých teplota by mohla vystúpiť nad 70 °C.
 Minerálna vlna sa vyrába z tavenej kameniny, do ktorej sa pridáva i recyklované sklo a koks. Medzi hlavné výhody minerálnej vlny patrí hlavne požiarna odolnosť, akustickoizolačné vlastnosti, paropriepustnosť, mechanická pevnosť a jednoduchá dostupnosť. Nevýhodou tohto izolačného materiálu je jeho spracovateľnosť a horšia manipulácia. Výroba takéhoto materiálu je energeticky veľmi náročná, pretože pri jeho spracovaní sa pracuje s veľmi vysokými teplotami.

Kompletným zateplením všetkých nepriesvitných obalových konštrukcií sa dá dosiahnuť v závislosti od typu a materiálového zloženia a roku výstavby objektu výrazná úspora energie na vykurovanie. V zásade zjednodušene povedané platí, že zateplenie konštrukcie s horšími tepelnoizolačnými vlastnosťami dosiahne väčší energetický zisk ako zateplenie konštrukcie s lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami tým istým materiálom a hrúbkou tepelnej izolácie.







Hodnoty potenciálu energetických úspor na vykurovanie sú len orientačné. Presnejšie hodnoty energetických úspor je možné stanoviť len energetickým auditom vykonaným na konkrétnom objekte.